Li docteûr Rèvèggen va prînde si pension à Oûfalîje. I l’a trouvé on djône médcin po l’ramplacé, èt i lî propôse d’allé fé on toûr a vélo po lî présinté kèkes onk di sès paciants.
A l’prumîre mohon :
– Bondjoû Sérafine, dji vins f’prézinté nosse novê docteûr, li docteûr Vobîre. Kimint alez-ve, Sérafine?
– Nin trop bin docteûr, ça fé deûs treûs djoûs k’dj’a mâ li stoumac.
– Choûtez Sérafine, dji pinse ki vos magnez trop d’oranges èt k’vos buvez trop d’jus d’frwits. Dimuwez çoula èt ça irè do cô mî .
– Merci docteûr dji va fé come ça. Atindez dji va f’payé.
– I gn’a nin dandjî Sérafine, âdjoûrdu c’èst gratwit, dji passe addé kékes abituwés po prézinté nosse novê docteûr.
Li djône docteûr èst admiratif ka l’vî docteûr n’a nin minme avou dandjî d’ôsculté Sérafine po li fé on diagnostic.
I passét addé pusieûrs paciants èt c’èst toudis l’minme métôde.
– Asteûre ki on z’a fé l’toûr d’ Oûfalîje, djalans alé dins lès viadjes èt ni rôlez nin trop vite dja do mâ d’sûre, dji n’a pus vint ans mi.
Lès cinsîs n’vinèt nin sovint a l’consultâcion, di-st-i l’docteûr Rèvèggen, èt cand i’m houkèt c’èst k’ça va mâ.
Dj’alans alé dîre bondjoû a Firmin po z’ataké, i vint d’piète si fème èst dji voreû bin vèye kimin s’ki ça lî va.
– Bondjoû Firmin, kimin èst-ce ki ça va?
– Ça va nin fwart docteûr, vos sav ki dj’a pièrdou Angèle don, c’èst deur. Dja to l’tins l’keûr ki bat vite èt en pus dja mâ l’téte a crèvé.
– Bin ây dji comprins Firmin, min vo deûrîz arèté l’pèkèt, si n’èst nin one solucion.
– Vos av rêzon, dji n’beûrèt pu tot seû ol mohon.
Èt vola les deûs médcins ki r’dèmarèt po continuwé les prézintâcions.
– Dji n’comprins nin, di-st-i l’djône docteûr, vos n’ègzâminez nin les djins èt vos parvinez à fé on diagnostic. Kimin fisez-ve çoula don docteûr?
– O bè c’èst simple, par ègzampe addé Sèrafine dj’a lèye toumé mi stétoscope èt dj’a vèyou poudrî l’ârmâ dès dihin.nes di botèyes di jus d’orange. Addé Firmin, djavant passé po li stâve po z’intrer èt dj’a vèyou dès tas d’botèyes di pèkets poudrî les botes di strin. C’èst st’one kestion d’obsèrvâcion.
Lès vla arivé addé Mèlîe.
– Bondjoû Mèlîe, i gn’a rin d’noû? Ça va?
– Bin vos sav la docteûr. I gn’a rin d’noû, min dji n’sé nin çou ki s’passe, dji su fwart nâyîe, dji n’èst pou pus, dji su si flâwe ki dji n’tins pu so mès djan.mes.
– Dji pinse, di-st-i l’djône docteûr, ki v’z’av dèné trop d’vos min.me po l’èglîje. C’èst bin di s’dèné cwar èt âme po l’èglîje, mins vos deûrîz diminuwer cès activités-la èt vos r’pudrîz sûrmint on pô d’énèrjîe.
– Mèrci docteûr, dji va sayé d’fé come ça, min ça n’sèrè nin âyi.
Cand i kitèt l’mohon, li vî docteûr dimande : » kimin av fé po arivé a l’concluzion k’Mèlîe s’dèneût cwar èt âme à l’èglîje? »
– È bin dja fé come vos m’avîz acsègné. Dja lèye toumé mi stétoscope èt cand dji m’a baché po l’ramacé, dj’a vèyou l’curé k’èsteû catché dzos l’lèt!
Avoyé par Jean-Marie Dislaire.